Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

História obce

Vznik a vývoj obce

Aj keď dejiny obce neboli doteraz podrobnejšie preskúmané, možno predpokladať, že siahajú hlboko do stredoveku. Pôvodne išlo asi o vojenskú osadu staromaďarských strážcov. Tento význam však najneskôr v priebehu 13. storočia stratila. Zároveň s tým došlo k úplnej asimilácii a splynutiu jej prvých obyvateľov so susedným slovenským prostredím.

História obce je priamo spätá s mnohými stáročiami postupného, dlhého osídľovania historického územia Slovenska slovanskými kmeňmi. Slovanské kmene, po prekročení Karpát postupne prenikali na západ a osídľovali juhovýchodné Slovensko, strednú časť, Považie, Podunajskú nížinu, Moravské aj České zeme od II. - III. storočia až po jeho zavŕšenie v VII. - VIII. storočí.

Po rozpade Veľkomoravskej ríše, zosilnenej kolonizácii Avarov, maďarských kmeňov, dochádza koncom X. storočia k vytvoreniu Uhorského štátu.

Uhorský kráľ Štefan I. /svätý/ /r. 997 -1038/ postupne zlomil moc roztrieštených kniežat a opanoval celé Slovensko, energicky si zabezpečoval svoju moc budovaním pevných hradov, opevnení, strategicky veľmi dôležitých pohraničných stolíc s vojensky obranným charakterom. Na nich umiestňoval svoje vojenské posádky k pevnej kontrole ovládania území, výberu a vymáhaní daní a poplatkov panovníkovi. Tu v podstate začína aj 1000 - ročný maďarský útlak Slovákov.


 

História vývoja obce

Predpokladá sa, že názov obce Uhorské sa odvodzuje od toho, že leží u hôr a neustále sa  v minulosti vyvíjal  napr. Ugra -X. - XL storočie, Vsgra - 1322 - 1337/. V r. 1435 je už obec zapísaná v súpise pápežských desiatkov, ako katolícka farnosť Whwrska , Uhorszka roku 1454, Wgerska r. 1548, zachytáva už aj počet obyvateľov obce. Potom ešte do vzniku I. ČSR sa názov obce menil celkom 11 krát.

Vznik obce môže mať za následok neobyčajná  krutosť Uhorskej vlády ktorá zosilňovala feudálny útlak. Stupňovala  násilie, telesné tresty voči nevoľníkom. Zbedačovaní nevoľníci na šľachtických panstvách utekali do hlbokých hôr Slovenska. Jednotlivci alebo aj menšie skupiny zakladajú malé osady. Prví kolonisti, zakladatelia osady, bývalí nevoľníci, utekajúci pred krutosťou pánov jednotlivo, alebo v malých skupinkách do rozľahlých slovenských lesov a hôr, stavali svoje prístrešia ako ľahké drevené stavby, chránené hlinenou mazaninou pred tuhou zimou. Jedna z takýchto osád bola aj dnešná obec Uhorské. Jej poloha aj názov Ugra nasvedčuje, že jej vznik môžeme hľadať už v X. a XI. storočí, keď Ugra je sídlom vojenského obvodu na hornom Poiplí. To je v období, keď už aj túto osadu ovláda a kontroluje, vyberá dane a poplatky panovníkovi Uhorská vláda. Slovanské rody, rodová šľachta v potrebe brániť svoje územia proti cudzím kolonizátorom, ich ozbrojeným nájazdom, olupovaní a ničení buduje svoje pevnejšie hradiská. Medzi ne patril aj Cerinský hrad vybudovaný v r. 1240 . Nie sú o ňom zachované dostupné písomnosti. Po ovládnutí územia uhorskou šľachtou sú ešte tieto hradiská trpené a využívané, aby cez ne kontrolovala, vládla a donucovala nevoľníkov platiť feudálne dávky panovníkovi.

Uhorská vláda bola vystavená neustálym vnútorným rozbrojom, vojenskými ťaženiami proti opakujúcim sa útokom tureckých vojsk z južného Zadunajska. Turecké pustošenie, vykrádanie, vypaľovanie opevnení aj malých osád, odvlačovanie majetku aj obyvateľstva do otroctva uvrhovalo nielen Slovensko späť o mnoho desaťročí. Je zrejmé, že Uhorská vláda nevedela odolať hneď prvým náporom, vpádom tureckých vojsk na toto územie už v r. 1241. Turecké hordy Veľkej Osmanskej ríše za panovania veľkého Džingischána pomerne ľahko spomenuté hradiská dobyli, vylúpili a vypálili. Treba zdôrazniť, že tieto turecké výboje sa opakovali niekoľkokrát od XIII. do konca XVII. storočia, to je skoro 400 rokov. Po zničujúcich vpádoch bolo treba znovu osídliť spustošené kraje, obnovovať hospodársky aj kultúrny vývoj. V neposlednej rade sa starať aj o pevnejšiu obranu pred stále hroziacim útokom tureckých vojsk. O existencii hradísk sú však ešte aj dnes pevné dôkazy, po zostatkoch veľkého kruhového valu.

Striedajú sa len zemepáni, majitelia Fiľakovského hradu s mohutnými nájazdmi Turkov, ktoré vrcholia dobytím Fiľakovského hradu vr. 1554. Jeho okupácia trvala 39 rokov. Boli to kruté roky drancovania, rabovania, znásilňovania, rozvratu, opakovaných výbojov, vyvražďovania, vypaľovania a odvlačovania mladých žien a mužov do ich otroctva. Vr. 1579 Turci dobyli aj Divínsky hrad a okupovali ho 40 rokov. Opakovali sa časté boje s vládnymi uhorskými vojskami až do ich vyhnania. Fiľakovský, Divínsky a zrejme aj Cerinský hrad boli úplne zničené. Rakúsky snem rozhodol r. 1602 - 1604 obnoviť znovu Fiľakovský hrad. Bolo potrebné aj panovníkovi obnoviť moc, vládu aj správu okolitého územia. Celé XVI. storočie sa odrazilo aj vo vývoji našej obce, vyvraždenej, vyrabovanej a tým aj vyľudnenej. Nastupuje ešte zosilnená feudálna reakcia, útlak, upevňovanie absolutizmu. Aby vláda monarchie viacej pripútavala záujem zbedačeného nevoľníctva o pôdu, zabránila narastajúcim útekom do hôr a na zboj, uvoľňuje pevné nevoľnícke putá a vydáva Urbariálny patent, ktorým prideľuje časť pôdy, lesov, lúk a pastvín nevoľníkom. Podporuje aj prenajímanie pôdy. Na druhej strane silnie tendencia zemianstva a šľachty o veľkostatkárske podnikanie. Nechce sa zmieriť len s poddanskými poplatkami. Časté striedanie zemepánov, vlastníkov rozľahlých panstiev a kaštieľov zosilňovalo vykorisťovanie a útlak. Šľachta aj v našom okolí stále častejšie zaberá pôdu poddaným, pošliapava a nerešpektuje Urbariálny patent z r. 1767. Zemepán gróf Szentiványi odňal vr. 1770 v obci skoro všetok urbársky majetok, ktorý bol pridelený ešte vr. 1672 za vlády zemepánov Koháryovcov.

Celé Slovensko bolo zachvátené veľkými povstaniami nevoľníkov. Stav zbedačovania a útlaku sa ešte stupňuje v XVIII. storočí. Vývoj našej obce, jej výstavba, počet obyvateľstva, ekonomický rozvoj, cez zahájenú ťažbu medených rúd sa nijako neurýchľuje.

Veľmi zaujímavé sú aj zachované podrobnejšie fakty o vývoji a počte obyvateľstva, pôdy aj dobytka v r. 1744 / viď tabuľku/! Poddaní obhospodarovali: 236 lúk neznámej výmery a ornej pôdy. Držali 96 ťažných volov, 39 koní, 61 kráv, 47 jalovíc a býčkov, 269 ks oviec. Sám O. Havran mal 70 ks oviec. Z obilia vlastnili: 17 kíl /t. j. 62 litrov/ ovsa, 227 kíl pšenice a raži.

Od r. 1770 Uhorsko plne podlieha zemepánovi Szentiványimu.

V tomto roku odňal poddaným pridelený Urbár ešte z roku 1672 / to je 100 rokov/. Vrátil ho až po dlhých rokoch pod silným tlakom monarchie. Rok 1770 je rok s najvyšším počtom obyvateľov - celkom 895, a sú to aj prvé záznamy o rozvíjaní potrebnej remeselnej výroby. Výroba sudov, korýt, dreveného riadu k vozu, pluhu, kolesá atď. Toto remeslo sa odrazilo aj v prvej pečati obce z r. 1786. V jeho kruhu je vozové koleso. Koncom XVIII. storočia je už celý Uhorštiansky chotár lesov rozdelený a trvale ovládaný do konca rokov existencie Rakúsko -Uhorskej monarchie r. 1918.

Po 90. rokoch relatívneho kľudu - bez tureckej okupácie, sa znovu opakujú turecké nájazdy s tvrdým postihom nášho regiónu. Po dlhom obliehaní, skoro jeden rok, padá roku 1682 definitívne mohutne sídlo kráľovského taverníka. Fiľakovský hrad je úplne vypálený a obrátený na zrúcaninu. Začína sa však aj rozhodný nápor panovníckych vojsk proti Turkom, ktorý skončil ich definitívnou porážkou. Nastáva významný obrat, ktorý oživuje a zrýchľuje vývoj v našich zemiach - rozklad cechového zriadenia a začína nástup manufaktúr. To si ale vynucuje po nástupe Márie Terézie /r. 1740 - I78O/, rozsiahle reformy, ktoré dokončuje jej nástupca Jozef II /I78O - I79O/ k zrušeniu nevoľníctva. Patent Jozefa II. z 1. 11. 1781 odstraňoval však ešte len najhrubšie formy feudálneho útlaku a vykorisťovania, povinnosť poddaných pracovať na panskom ostala.

Zrušenie nevoľníctva r. 1781 - osobná sloboda dedinského ľudu bola celá uvoľnená. Formálne však bolo nevoľníctvo zrušené až r. 1785. Poddanstvo zostávalo až do r. 1848. Aj gróf a zemepán v Uhorskom aj v širšom okolí musel ustúpiť a vrátiť urbársky majetok obci. To mu však veľmi nezmenšovalo možnosti vykorisťovania. Tak isto ako rada ďalších feudálnych pánov na Slovensku, ktorí počnúc Pálfiovcami až po Forgáčovcov už od r. 1767 na svojom panstve v Haliči začínajú rozvíjať manufaktúry - prvé kroky k priemyselnej výrobe. Vyrábajú domácky priadzu, ceruzky a porcelán. Aj Szentiványi sa orientuje na modernejšie podnikanie, ťažbu dreva, výrobu železničných podvalov a ťažbu medených rúd v katastri obce Uhorské. V rokoch 1831 - 1873 kruto postihnutá zákernou nemocou - cholerou. Za dlhých 42 rokov si vybrala krutú daň v širokom okolí Len v našej obci zomrelo 107 obyvateľov.


Vyhľadávanie a ťažba medenej rudy

Ako zachytávajú písomné svedectvá z roku 1536, povoľuje Fiľakovský kráľovský taverník Štefan Raskay - vlastník všetkých okolitých dedín, na žiadosť Mestskej rady v Banskej Bystrici obnoviť už staré, dávno zavalené a opustené bane v Uhorskom. V tomto období bola už široko rozvinutá ťažba medi a striebra v Cinobani, Lovinobani, Kalinove aj v Kokave.

Banské práce však začali neskôr až v roku 1770 pod vedením skúseného ťažiara Jána Urbanyho, ktorý už mal dobré skúsenosti z ťažby   v Cinobani   aj   Lovinobani,   ktoré   patrili   k panstvu Lošonciovcov, sídliacich na hrade Divín. V písomnej správe z júla 1773 banskému sudcovi v B. Bystrici, sa J. Urbany sťažuje, že mu niektorí páni Fiľakovského panstva robia ťažkosti a prekážky pri ťažbe v Uhorskom.  Súd jeho sťažnosť podporil a povolil vykonať 18 kutieb. Ako sa ukázalo boli to aj finančné ťažkosti, ktoré viedli Urbanyho k tomu, že väčšinu svojich podielov v bani predal prezidentovi c. k. Košickej komory Jozefovi Törökovi, kto­rý v ďalších rokoch spolupracoval so Szentiványovcami, ktorým už Uhorsko patrilo, ťažbu prevádzkovali od 25. 8. 1773. Baňa sa nachádzala v Medenom potoku v zalesnenej časti chotára obce, vedľa potôčka vo vzdialenosti 200 viedenských siah 7380 m/ od posledného Krivošove domu v obci. Prevádzkové náklady však boli v tejto starej a už dávno opustenej bane veľmi vysoké, zisk veľmi malý - boli stratové.

Ale investície sa nevracali. Napriek tomu sa nenechali odradiť od ďalšej ťažby. V bani pracovalo v roku 1778 osem baníkov pod vedením banského dozorcu Kristiána Schelta, z nich štyria boli nemeckej národnosti, zrejme z okolia Banskej Štiavnice. V roku 1782 banský súd v Banskej Štiavnici znovu prepožičal grófovi Szentiványimu a jeho spoločníkom právo ťažby v bani v Uhors­kom stým,  že menoval  aj  riaditeľa bane  Samuela  Slobodu. Rastúci záujem panovníckeho dvora o drahé kovy a vysoké príjmy viedli aj v ďalších rokoch k podpore banského podnikania. Svedčí o tom aj príkaz Hlavného komorsko - grófskeho úradu v B. Štiavnici   zo septembra 1780 vykonať vizitáciu v banských závodoch   Cinobaňa   aj   Uhorské   banským   dozorcom   Jozefom Riedlom zo Starých Hôr.

Menovaný hneď 11. septembra 1780 vykonal vizitáciu v Cinobani na štôlni Anna aj Anton a 12. septembra v bani v Uhorskom. Ako je uvedené v správe, baňa pozostáva z dedičnej štôlne orientovanej v smere 24. hór a na nej boli dve vetracie šachty hlboké 4 a 8 siah, dĺžka štôlne bola 150 siah. V tom čase v nej pracovalo 6 haviarov a 1 banský dozorca.

Po značných ťažkostiach, v tomto roku zaplavení štôlne spodnou vodou, jej dlhom odčerpávaní, prehlbovaní šachty, objavili bohatú medenú žilu v šírke mužskej dlane, viditeľnej voľným okom. Riedl odporučil v ťažbe pokračovať. Dobré výsledky v ťažbe v bani v Medenom potoku, ako sa už označovalo r. 1781 boli obsadené už 11 baníkmi /zvyšovali záujem o ďalšie banské podnikanie/.

Ďalšie písomné správy sú z roku 1818, už s novými ťažiarmi Čížkom a Kirschnerom, ktorí prišli z Dobšinej, aby tu znovu preskúmali opustené bane a obnovili ťažbu. Preskúmali aj staré banské haldy. Z predbežného rozboru zistili, že aj vo vyťaženej hornine na haldách sa nachádzalo v jednom banskom vedre /6O litrov/ 2 kvintlíky striebornej a 14 funtov medenej rudy. Pevne verili, že tu nájdu bohatšiu rudu. Ich predpoklady sa zrejme už nepotvrdili a preto ďalšie vyhľadávanie a ťažbu rúd postupne zastavili. Banské úrady však aj v neskorších 70. rokoch XIX. storočia podnikajú znovu asi štyrikrát od roku 1536 /za viac ako 400 r. nové pokusy o pokračovaní v ťažbe, razení nových štôlni avšak bez očakávaného úspechu/. Po smrti už 85 - ročného starca grófa Szentiványiho, 13. augusta 1817, prejavujú zvýšený záujem o ťažbu v Uhorskom podnikateľské kruhy z Cinobane, ktoré sa zameriavajú výlučne na ťažbu a spracovanie železných rúd. V ro­ku 1871 vydala banská komora povolenia na ťažbu /kutanie/ Jánovi Mülerovi z Turičiek. Roky 1871 - 1873 boli však veľmi neúspešné. Až v roku 1874 na jednej štôlni objavili stopy rudy. Zintenzívnením ťažby prehĺbením šachty sa síce podarilo odkryť medenú žilu, ale po jej vyťažení, asi 8 centov získali asi 450 kg medenej rudy. Nové neúspechy v rokoch 1874 - 1878 viedli k zastaveniu ďalšieho podnikania, roku 1881 sa Jan Müler s cukrárom Alexandrom Selmetzim z Lučenca znovu pokúsili o obnovenie ťažby v Uhorskom. Dostali k tomu znovu povolenie na kutacie prace v Medenom  potoku.  Opäť neúspešné.  Po nich  sa ešte pokúsil o úspech v ťažbe posledný záujemca Vojtech Kolener z Lučenca v roku 1895 - 1898. Pre neúspechy a veľkú stratovosť, ťažbu zastavil. Roku 1898 sú bane v Uhorskom vymazané z knihy výhradných kutieb opustené a zavalené, ale cez tieto niekoľkokrát sa opakujúce pokusy o ťažbu medenej rudy v období vlády ,Rakúsko - Uhorskej monarchie a ich neúspechy, neupadli pôvodné šachty ešte do zabudnutia.

Začiatkom 30 - tych rokov sa pokúšal znovu obnoviť ťažbu v opustenej bani so skupinou podielnikov náš rodák a občan Jan Jakuba. Rýchle však vyčerpali svoje finančné zdroje bez akýchkoľvek úspechov a prišli na mizinu. Baňa sa postupne zavalila. V roku 1982 - 1983, po mnohoročných pokusoch a úvahách o výstavbe vodovodu, hľadaní zdrojov pitnej vody, rozhodlo vedenie JRD so súhlasom MNV, vybudovať vlastný rezervoár, vodnú nádrž s prípojkou pre zásobovanie družstevných bytoviek. Pri rozsiahlych výkopových prácach pre výstavbu tejto nádrže asi 150 m od posledného Porubiakove domu /bývalý Jurečkove dom/, a 20 - 30 m od výdatnej pôvodnej starej studne a pripojení aj troch nových studní, na pravej strane Medeného potoka a začínajúceho svahu Cibrijánky bola odkrytá zrejme jedna z pôvodných ťažobných chodieb. Drevená výstuž chodby bola ešte dobre zachovaná. Z nej sa vyvalilo veľké množstvo vody a bahna, ktorým sú chod­by pôvodných baní zatopené.

Pri hľadaní zdrojov pitnej vody, organizovaným MNV v obci vr. 1990 pod vedením Ondreja Hronca, sa pod Záhradkovou osadou oproti vodnej nádrži, v hĺbke asi 3 m, objavil v hrúbke asi 180 cm, kvalitný kaolín.

V chotári obce bol po II. svetovej vojne niekoľkokrát vykonávaný geologický prieskum. Uskutočnilo sa viac vrtov v Potoku, Urbáre, Na konopiskách, Svatošovom, Doline, Španom, ale ich výsledky neboli zverejnené. Zrejme neobjavili žiadne významné zdroje vzácnejších nerastov a surovín, ktoré by mohli byť v blízkej budúcnosti využité.
Obec v období nástupu kapitalizmu po r.1848

Po zrušení nevoľníctva v rokoch 1781 - 1785 vynútenom radou povstaní nevoľníkov, dochádza aj v našej obci k podstatnému uvoľňovaniu povinností robotovať na panskej pôde. Stále viac sa rozvíjajú nájomné vzťahy k obrábaniu pôdy. Uvoľnenie možností, slobodného pohybu občanov do miest, do vznikajúcich manufaktúr, prinieslo rozvoj slobodných remesiel v obci. Aj bývalá feudálna šľachta začína podnikať nielen na statkoch. Rozvíja aj u nás nielen ťažbu medi, ale aj rozsiahlu ťažbu a spracovávanie dreva. Starý Szentiványi /zomrel v r. 1817 ako 85 - ročný/, ale jeho nástupcovia po r. 1850, spolu s ostatnými bývalými maďarskými grófmi Révajom, Večajom, veľkým židovským podnikateľom Štejnerom pozývajú dokonca aj z Bosny skúsených drevorubačov a tesárov na ťažbu aj spracovávanie dreva. Medzi nich patrila napríklad rodina Marochničova s dvomi synmi, rodina Kružičová, ktoré sa aj usídlili v časti ulice neskôr nazvanej Bosna. Ťaží sa a kupčí nielen s palivovým dreveným uhlím ale aj kresaním železničných podvalov, ktoré sa ešte na koňoch odvážali do Lučenca. Po vybudovaní železničnej prípojky smerom Lučenec -Utekáč sa toto drevo zváža len na stanicu v Zelenom. V rokoch 1914 - 1920 bola vybudovaná aj úzkokoľajná dráha zo Zeleného cez lúky, Uhorské až do Krnej. Strojvodič bol nám známy pán Bakič, ženatý od Leporisov. Po vzniku I. ČSR dlhé roky žil a pracoval v Kokave na Novekovej píle. Túto prípojku vybudovali  hlavne  kapitálovým  vkladom Šteinera, a na jej výstavbe pracovali vojnoví zajatci. Vklad sa zvlášť v priebehu celej I. svetovej vojny ,,dobre zaplatil" neobyčajne silným vydrancovaním najkvalitnejšej drevnej hmoty nielen v našich, ale aj Krnianských horách. Práve I. svetová vojna ukázala v celej nahote ako je schopná vyrabovať lesy bohatá uhorská šľachta. Definitívne bola v týchto rokoch zlikvidovaná hora Cibrijánka /asi 100 ha bukového lesa/, potom už vôbec nezalesnená a premenená na pastvu. Lesy už takto vydrancované s pomalým samovýsevom, obnovovaním lesa sa postupne aj  rozpredávali okolitým občanom, a to nielen z obce Uhorské. Po vzniku ČSR dochádza k ďalšiemu rozpredávaniu a drobeniu vlastníctva lesov. Do dnešných dôb však naše lesy nesú pôvodné názvy ich feudálnych majiteľov, grófov -Farkaška, Revajka, Večajka, Cibrijánka a Stajnerka

Časť Štajnerky od Kozieho vrchu po Ceriny odkúpili od Krepuškov v rokoch 1900 - 1902 Michal Búzik Čepko a Jan Búlik /Kočikárovci z Rovnian/ po 50 ha. V roku 1930 odpredal Jan Búzik asi 10 ha vyrúbaného lesa prichádzajúcim osídlencom - 4 rodinám. / Prochádzka, Kamenský, Marko a Viľhan/ z Hradišských vrchov. Vroku 1932 odkúpil ďalších 50 ha J. Búzik Čepko. Preto aj v súčasnosti tieto lesy nesú názov Čepkove a Kočikárove hora.

Pasienky:

    Špane, Dlhé, Lašánovo, Pod Vinicou a nad cintorínom v rozlohe 154 ha patrili urbarialistom

    Časť na Kaľovej, na Stráži patrila jednotlivcom.

Tak ako sa po r. 1930 až 1960 trieštilo vlastníctvo lesov, ornej pôdy aj lúk, postupným dedičským konaním, zväčšoval sa aj počet vlastníkov.

Časť pozemkov: Na Košaroch, Na záhumní a Svatošovom patrila

bývalým najchudobnejším želiarom na panských majetkoch.

Stráža: v rozlohe 54, 50, 61 ha patrila najbohatším gazdom obce: Jahodníkovcom, Koškovcom, Kiráľovcom, Strakovi atď.

Podľa katastru obce z roku 1919 bola jej rozloha nasledovná:

1. Role.............................................................           433, 80, 20 ha

2. Lúky............................................................            264, 76 ha

3. Pastva............................................................         164, 20,74 ha

4. Lesy............................................................    1.520, 81, 20 ha

5. Záhrady v obci...............................................         26, 77,34 ha

6. Zastavaná plocha v obci................................           25,19,11 ha
 


 

Z histórie vývoja štátnej a obecnej správy v našej obci

Pre výber daní, poplatkov, kontrolu a donucovanie plnenia feudálnych povinností volila vládnuca trieda aj svoje orgány moci, články a prostriedky výkonu štátnej moci a správy. Sústreďovali sa väčšinou v rukách feudálnych zemepánov, vlastníkov obcí, výberčích daní a poplatkov. V neskorších rokoch kapitalistického vývoja bola táto moc sústredená u slúžnych štátnych zástupcoch a notároch. Pre evidenciu obyvateľstva to boli matričné obvody. Sídlo tohoto orgánu moci a správy obce sa v XVIII. storočí nachádzalo na mieste dnešného starého kaštieľa - radnice. Kaštieľ bol postavený na mieste bývalej starej, menšej drevenej budovy v rokoch 1810 - 1812. Bola to priestranná zemianska kúria, posledného feudálneho zemepána Farkaš - Szentiványiho. Sídlo jeho rodiny bolo v Rovňanoch.

Po buržoáznej revolúcii r. 1848 aj vymretí rodu Szentivániovcov budovu prevzala obec. Budova bola niekoľkokrát rekonštruovaná, vnútorne prestavovaná, prispôsobovaná novým potrebám.

Aj po vzniku I. ČSR v nej bolo sídlo obvodného notára, matrika, notársky byt, radnica. Mnoho rokov tu bola umiestnená aj Obecná škola.

Napriek rôznym organizačným zmenám štátnej správy, od stoličného, župného usporiadania, potom cez okresy, kraje, tu bolo vždy sídlo obvodného úradu až do r. 1950. Do roku 1918 bol súčasťou ,,Župy Pohronskej XVIII", od roku 1919 súčasťou Novohradskej župy. Po II. svetovej vojne, začínajúc už v SNP dochádza postupne k splynutiu štátnej a obecnej správy. Novými orgánmi výkonu moci a správy sa stávajú MNV, ONV a KNV. Po vzniku I. ČSR do Uhorštianskeho Obvodného úradu patrili obce: Uhorské, Hradište, Krná, priľahlé lazy, Rovňany, Bystrička aj Ozdín. Po roku 1960 výstavbou strediskových obcí, spojením Uhorského Rovnian, Hradišťa a Krnej tiež do zlúčeného JRD, dochádza k novej centralizácii ale aj k zefektívneniu štátnej správy. Obnovuje sa a rozširuje pôsobnosť MNV na všetky štyri obce.

Po prevratných zmenách v r. 1989 sú postupne znovu oddelené orgány štátnej moci a správy od obecnej samosprávy, zavŕšené vo voľbách v r. 1992. Vytvorený bol veľký Obvodný úrad v Poltári a znovu roztrieštená obecná samospráva aj do najmenších dedín. Viacnásobne vzrástla prebujnená a neúnosná administratíva, štátna byrokracia. Orgány samosprávy obcí živoria, bez podstatnej pomoci štátu.

Pre zachovanie ucelenejšej histórie štátnej a obecnej sp­rávy v Uhorskom, sa dozvedáme z dostupných archívnych dokumentov, že tu pôsobili ako slúžni - notári títo občania:

Jan Ponický - bol notárom od r. 1845, pracoval vo vlastnom  dome/dnes Mihaľove dom/ plných 50 rokov

Pavel Mikula - slúžny v r. 1895 - 1917

Jan Cibuľa - obvodný notár v r. 1918 - 1933

Štefan Zejwald - obvodný notár v r. 1933 - 1937

Ladislav Chmelík - obvodný notár v r. 1937 - 1944

Pavel Gráč - obvodný notár v r. 1944 - 1945

Emanuel Fiľo - obvodný notár v r. 1945 - 1950

Po roku 1950, zlúčením štátnej a obecnej správy, boli vytvorené národné výbory na čele s volenými predsedami MNV. Štátni notári a obvody boli zrušené.

Obecnú správu od vzniku obce vykonával richtár a obecné zastupiteľstvo. Za 1. Slovenského štátu to bol vládny komisár a od vypuknutia SNP predseda revolučného národného výboru. Po roku 1945 to boli MNV v čele s predsedom a tajomníkom, zvolení v obecných voľbách. Po prevratných zmenách v roku 1989, aj oddelení štátnej a obecnej správy, je na čele obecnej samosprávy volený starosta obce.

Z ťažko dostupných a obmedzených archívnych dokumentov a historických prameňov sú nám známe tieto skutočnosti:

V rokoch 1570 za tureckej nadvlády bol richtárom obce P. Mogoň

V roku 1696 bol richtárom obce Jan Oröm

V roku 1720 vtedy 29 ročný, Juraj Godava

V roku 1728 Matej Oravec

V roku 1744 Pavel Kerestúr

V období rokov 1750 - 1813 nie je známe, kto vykonával richtára  To je celkom viac ako 63 rokov.

V roku 1813 -1817 bol richtárom obce Ondrej Gregor

Ďalšie obdobie od r. 1817 - 1910 tiež nie je známe, kto vykonával funkciu richtára

V rokoch 1910 - 1918, počas obdobia I. svetovej vojny bol richtárom Juraj Jakuba Stráňavský

V rokoch 1918 - 1922 vykonával funkciu richtára Ondrej Kudlák

V rokoch 1922-1938 bol richtárom Jan Búzik - Čepko

Po vzniku Slov. štátu vr. 1938 - 1941 bol vládnym komisárom O. Taját

Po r. 1941 do SNP vr. 1944 bol vládnym komisárom Jan Búzik - Čepko

V mesiacoch   august   -   november   1944   bol   tri   mesiace predsedom Revolučného národného výboru Martin Števko

Od novembra 1944 do júla 1945 bol predsedom RNV O. Ďuriška

Po oslobodení, od júla 1945 do októbra 1946 bol predsedom MNV Ondrej Hronec

V novembri - decembri 1945 bol predsedom MNV Ondrej Kudlák

Od januára 1947 do 28. 2. 1948 bol predsedom Pavel Anderle

Od februára 1948 do februára 1950 bol predsedom MNV Bálint

To bolo obdobie završujúce proces politicko - mocenských zápasov medzi Demokratickou a Komunistickou stranou o charakter ČSR, zahajujúci proces postupných ekonomických zápasov o vybudovanie socializmu

Od marca 1950 do mája 1957, celkom 7 rokov, bol pred­sedom MNV Ondrej Hronec

Od júna 1957 do júna 1960, celkom 3 roky, bol predsedom MNV Ondrej Halás

Od júla 1960 do júna 1962, celkom 2 roky, bol predsedom O. Bálint

Od júla 1963 do novembra 1971, celkom 9 rokov bol pred­sedom MNV Jan Koša

Od decembra 1971 do novembra 1976 vykonával funkciu predsedu Pavel Gasper /celkom 5 rokov/ Od decembra  1976 do  leta  1990,  celkom  14 rokov bol predsedom Jan Račko

Od leta 1990 do konca roka 1990 sa aj v našej obci završuje proces revolučných zmien po Novembrovej revolúcii 1989. Rušia sa spoločné štátne aj obecné orgány moci a správy, to je aj MNV, oddeľuje sa znovu štátna správa a vytvára sa Obecná samospráva v čele s Darinou Slobodovou z Hradišťa.

V januári 1991 bol zvolený do čela Obecnej samosprávy ako starosta Jozef Sakala. Bol potvrdený vo funkcii aj v demokratických voľbách v júni 1992 a vo voľbách v roku 1994. Pochádza z Diviny, okres Žilina. Pracoval ako technik na JRD v Uhorskom. Svojou obetavosťou, húževnatosťou, činorodosťou v nových, ťažkých podmienkach, úspešne koordinuje činnosť Obecnej samosprávy k naplňovaniu volebného programu.

Veľká zodpovednosť za správu  štátnych  aj  obecných, povinností ležala aj na bedrách ostatných pracovníkov, zvlášť; tajomníkoch MNV, matrikároch aj ďalších pracovníkoch, ktorí veľmi obetavo pomáhali našim občanom riešiť ich problémy a ťažkosti.

Dôležitú úlohu zohrávali rôzne pracovné komisie, sociálne, kultúrne, školské, stavebné. Vysoké ocenenie patrí aj Zboru pre občianske záležitosti, vedenému dlhé roky manželmi Z. a P. Sabovcami.

Do povedomia našich občanov sa zapísali, napríklad p. Julius Ragan, ktorý po r. 1960 viac rokov vykonával funkciu tajomníka ONV v Rimavskej Sobote. Dlhé roky obetavo vykonávali funkcie tajomníkov MNV - Jan Habera, Jan Koša, ktorý úspešne vykonával funkcie aj na ONV v Poltári. Neskôr Pavel Čičmanec a Miroslav Habera. Veľkú dôveru občanov a ocenenie ich práce, za svedomitosť, ľudský prístup k riešeniu ich problémov a úradných záležitosti patrí Márii Matejovej, E. Cienikovej, Z. Sabovej, E. Falťanovej, Zlate Senkovej, Viere Stevkovej, Marte Košovej a aj v súčasnosti patrí Márii Godavovej 


 

Výstavba a rozvoj JRD

Výstavbu obce, jej hospodársky a sociálny rozmach od r. 1950 aj napriek všetkým chybám a krivdám nie je možné pne pochopiť aspoň bez stručnej charakteristiky výstavby a rozvoja JRD do súčasnosti. Myšlienka vzájomnej pomoci, spolupráce, pomoci malým a stredným roľníkom mala a má hlboké v družstevnom hnutí aj v našej obci. Zvlášť po katastrofálnej suchote a neúrode v r. 1947 silne vzrastala.

Našla plne svoj odraz v založení ,,Strojového družstva", ktoré dostalo od štátu 2 traktory. Za predsedu družstva bol zvolený Michal Godava a za členov predstavenstva: Ondrej Bálint a Jan Bálint

Po roku 1948 vzniká aj v našej obci ,,Jednotný zväz slovenských roľníkov". Za predsedu bol zvolený Ondrej Ďuriška. Intenzívna politicko - organizátorská práca za vytvorenie kolektívneho hospodárstva na pôde,  rozhodné  prekonanie prežitkov  feudálnej rozdrobenosti pôdy, upevňovanie zväzku robotníckej triedy a pracujúceho roľníctva a vzájomnej pomoci viedla v januári  1952 k založeniu Roľníckeho družstva III. typu. Iniciátorom bola MO KSS. Zakladajúci členovia boli: Jozef Miháľ, Michal Godava, Juraj Pánik, Jan Bálint, Ondrej Bálint, Ondrej Ďuriška a M. Šmaro. Intenzívna organizátorská práca medzi roľníkmi vyvrcholila 7. septembra 1952 na ustanovujúcej schôdzi, ktorá schválila prevádzkový poriadok JRD III. typu. Do JRD vstúpilo 112 - väčšina roľníkov z obce.

Za predsedu bol zvolený Jan Bálint, členmi správy sa stali Ján Gubza, Juraj Pánik, Jan Matej a Elena Tokajová.

vedúci rastlinnej výroby: Jan Gregor

vedúci živočíšnej výroby: Pavel Koška /Roško/

agronóm JRD: Pavel Sabó /Huhuľa/

zootechnik: Juraj Hronec /Hrachár/

skladník: Ondrej Bálint

pokladník: Jozef Sabó /Ľaukove/

Už prvé kroky vedenia JRD vyžadovali nesmiernu energiu pri sústreďovaní dobytka, ošípaných, krmív, výber chlievov pre sústredený chov dobytka, jeho ochranu a zásobovanie krmovinami spoločnú orbu, rozorávanie medzí, osev pôdy. Množstvo energie organizátorskej a manuálnej práce pre výstavbu základných kapacít kravínov, ošipární, skladových priestorov i ovčínov, a plne produktívnejšie rozvinutie poľnohospodárskej veľkovýroby trvalo viac ako 10 rokov. Jeho výsledky v rastúcich výnosoch boli veľmi povzbudivé.

Roky 1953 - 1960 boli najťažšie, najzložitejšie. Došlo aj ku závažným chybám počiatočného obdobia, ktoré sa prejavili v politickom aj administratívnom nátlaku, zvlášť voči väčším a zostávajúcim súkromne hospodáriacim roľníkom. Bola to aj slabá finančná pomoc, podpora štátu až do r. I960, čo spomaľovalo aj predlžovalo proces konsolidácie v JRD. Po r. 1960 sa výrazne zlepšila finančná podpora štátu JRD. Dochádza postupne k  výraznejšiemu ekonomicko soc. rozmachu. Rast hospodárskej pros­perity významne prispieva k celkovej premene života aj tváre obce. Mení sa podstatne charakter práce, odvekej dennej dlho-dobej driny. Prechádza sa od skromnej malovýroby k veľkovýrobe priemyslovými metódami výroby. Ale má to aj svoj negatívny dopad. Vážne sa oslabuje vlastnícky vzťah k pôde, majetku k hospodárnosti aj šetrnosti. Postupne narastá investičná činnosť. Neustále sa zlepšujú materiálno - technické podmienky rastu produktivity práce, zvyšovanie ha výnosov, viacej ako 200 % zvyšovanie úžitkovosti dobytka. To najdôležitejšie, hlavne od r. 1970 pre každého pracovníka JRD bol slušný zárobok, rýchly rast životnej a kultúrnej úrovne. Naše JRD patrilo, obzvlášť v období rokov 1965 - 1980 pod vedením vtedajších predsedov Ferienčika, Jána Kantoráka a neskôr Ing. Líšku, medzi popredné družstva v okrese. V rokoch 1980 - 1984 došlo k ekonomickej stagnácii úpadku a veľkému zadĺženiu JRD. Nástupom k rozsiahlym nákladným melioráciám ornej pôdy v hodnote viac ako 10 miliónov Kčs cez podstatný vklad štátu, ekonomickej prosperite neprospelo. Vážne poklesla úroveň riadenia a kontroly, ako pracovná disciplína a hospodárnosť.

Nástupom nového vedenia JRD na čele s predsedom, skúseným ekonómom Ing. Jurajom Vajsom, CSc, po r. 1985 dochádza k postupnému skvalitneniu riadiacej práce, náročnosti voči vedeniu pevnej systematickej kontrolnej činnosti a energickému zjednávaniu poriadku, pracovnej

disciplíny, hospodárnosti, obnovení efektívnosti rastlinnej aj živočíšnej výroby. JRD sa znovu zaraďuje medzi najlepšie JRD v okrese. Každý pokles prosperity alebo vzostup a trvale dobré výsledky, prihliadajúc k objektívnym podmienkam, vplyvu a pomoci štátu, úrodnosti alebo neúrodnosti v jednotlivých rokoch je však podmienený aj vysokou odbornosťou, kvalifikovanosťou, vzdelanosťou a organizátorskou schopnosťou vedúcich úsekov výroby aj správy JRD. Je iste aj ich zásluhou, skúseností, pracovitosti a náročnosti k sebe aj podriadeným za kvalitatívne vyššie výsledky práce. Negatívnou skúsenosťou, ktorá spôsobila brzdenie cieľavedomého úsilia kvalitnej riadiacej práce a kontroly boli prejavy rodinkárstva, zmierlivosti a nedisciplinovanosti. Kritickým a sebakritickým pohľadom späť na uplynulých 40 rokov od vzniku JRD, skúsenostiam aj ponaučeniam pre dnešok je treba vidieť, že ono hlavne povznieslo na vysoký stupeň úroveň hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho rozvoja našej obce. To vytváralo veľmi dobré podmienky pre rýchly rast hmotnej a kultúrnej úrovne družstevníkov aj rozmachu individuálnej výstavby. Tvár dediny sa tak zmenila na nepoznanie. Prevratné zmeny a výsledky v hospodárskom a sociálnom rozvoji sa nedajú zrovnať dlhými stáročiami vývoja našej obce.

Ekonomická sila JRD sa ešte umocňovala postupným zlúčením menších JRD z Hradišťa, Krnej a Rovnian. Rozsiahla investičná výstavba JRD aj v pripojených obciach vytvorila dobré predpoklady na zvyšovanie produktivity, intenzifíkácu poľnohospodárskej veľkovýroby. Bola k tomu cieľavedome, postupne vytváraná materiálna báza.

v prvom poradí výstavba kravínov a hydinární /1953 - 1955

výstavbou ošipárni a ovčínov /1953 - 1957

výstavbou veľkého strojového strediska s dielňami a veľkým strojovým parkom

výstavbou poľného mlatu v areáli strojového strediska

ďalšou etapou výstavby moderných kravínov a teľatníka pre 700 kusov dobytka /1960 – 1970

výstavba veľkokapacitného senníka a ovčína

výstavba závodnej kuchyne a jedálne

vykonanie rozsiahlej meliorácie pôdy v hodnote 11 miliónov Kčs/1981- 1985

odkúpenie Šuľajove domu a jeho rekonštrukcia a dostavba na novú administratívnu budovu JRD

výstavba 6 bytoviek v obci, celkom 36 bytov. Potrebné bytovky boli vybudované aj v pripojených obciach

investičná výstavba bola v potrebnej miere vykonaná aj v pripojených obciach, napr. triedička zemiakov, zemiakáreň veľké 2 výrobné haly plánované pôvodne pre pridruženú výrobu z Harmaneckých papierní cca 20 miliónov Kčs.

významným zdrojom pre zamestnanosť občanov aj finančný príjem bol v pridruženej výrobe aj v stavebnej skupine

družstvo vybudovalo vlastnými silami a nákladom 3 veľké zberné studne, vodnú nádrž a vodovod do vlastných bytoviek, ku ktorému sú dnes pripojené aj ostatné rodinné domy v Bugnoške a na Mikeľke /1983 - 1985/

JRD intenzívne podporovalo a pomáhalo pri všetkých aktivitách obce, MNV, teraz obecnému zastupiteľstvu, školám, spoločenským organizáciám, športu ale aj ostatným občanom. Zvlášť strojmi a dopravnými prostriedkami.

V uplynulom období 42 rokov, vykonávali funkciu predsedu JRD:

r.1952 do júna 1956: Jan Bálint, Jozef Miháľ, Jan Straško, Pavel Koška, Martin Števko

od 1. 6. 1956 do r. 1960: Jozef Gubza a Jan Baráni

od r. 1961 do r. 1971: Jozef Arpáni, p. Ferienčík a Ing. Vojtko

od r. 1972 do r. 1980: Jan Kantorák, Pavel Kudlák, Ing. Líška a znovu p. Ferienčík

od r. 1981 do r. 1984: Ing. Belko

od r. 1985 až do 1998/: Ing. Juraj Vajs, Csc

Roky 1990 - 1994 sú najťažším obdobím v celej histórii JRD. V dôsledku bezhlavého presadzovania návratu k súkromnému hospodáreniu na pôde, k priamym pokusom rozbiť JRD, aspoň k novému rozdeleniu zlúčeného družstva na životaneschopné oddelené malé družstvá, ktoré by nemohli existovať bez úzkej kooperácie pri využívaní nerozdeliteľných výrobných kapacít.. Štátnym podceňovaním výhod a predností potravinovej sebestačnosti, tvrdou reštrikčnou politikou, obmedzovaním štátnych dotácií, dochádza k prudkému úpadku a rozvratu väčšiny JRD. K tomu ešte katastrofálna suchota a neúroda r. 1993 ale aj r. 1994 doviedla skoro k úplnému kolapsu v minulosti prekvitajúcich JRD.

Napriek značnému úpadku JRD, nie však jeho vlastným zavinením v r. 1989 - 1992 sa družstvo v duchu zákona transformovalo 12. decembra 1992 na Družstvo vlastníkov pôdy. Pred transformáciou bola hodnota majetku vcelku 127,071.000 Kčs. Čisté imanie k transformácii bolo 51,776.000 Kčs. JRD obhospodarovalo celkom 2.731 ha pôdy. Vr. 1992 - 1993 bolo podľa žiadostí pôvodných vlastníkov vyčlenené asi 120 ha pôdy k súkromnému obhospodarovaniu. K 1. 1. 1995 bolo vyčlenených ďalších 65 ha pôdy. Napriek rastu prvotnej aj druhotnej platobnej neschopnosti, rastu zadĺženosti a zdieračskými úvermi bank, podstatným obmedzovaním modernizácie, investícií, Roľnícke družstvo bojuje o svoje prežitie. Ku cti družstevníkov patrí vydržať a nepripustiť rozvrat družstva, alebo neobrábať všetku pôdu. Vysoko oceňujeme úsilie vedenia, členov a zamestnancov družst­va, aj za cenu vlastných obmedzení a strát na osobných príjmoch, nekapitulovať, nevzdať sa, hľadať cesty aj prostriedky nového oživenia a ziskovosti Roľníckeho družstva.

Roky 1993 - 1994 veľmi ťažko doliehajú na ekonomiku RD- Veľká suchota spôsobila ťažké straty vo výrobe krmovín ale aj okopanín na celom Slovensku. To ťažko postihlo živočíšnu výrobu. Bolo nutné podstatne znížiť stavy hovädzieho dobytka a úplne zlikvidovať aj chov koní. Ťažko doliehala pretrvávajúca, reštriktívna koncepcia poľnohospodárskej politiky vlády. Do toho ešte prichádza nový úder ekonomike hospodárenia v morovej nákaze v ošipárni v Hradišti. Museli byť utratené všetky ošípané. Preto aj hospodársky výsledok za r. 1994 zaznamenal deficit 1,5 mil. Sk.

Rok 1995, cez novú vlnu suchoty, ktorá spôsobila pokles výnosov obilnín, pšenice, jačmeňa, silne klesajú aj zdroje príjmov RD. Ťažko sa vyrovnáva so stratou za r. 1993 - 94. Situácia sa zhoršila aj v zemiakárstve podstatným  znížením sadbovej plochy, pre vážny nedostatok sadbových zemiakov a skoro nedostupných cien dovážanej sadby. Dochádza k premyslenejšej, pozitívnejšej zmene poľnohospodárskej koncepcie vlády, ktorej cieľom je oživiť, obnoviť sebestačnosť vo výrobe potravín. 3. 4. 1995 sa vytvára POĽNOSTAV s. r. o., s cieľom oživiť rozvoj poľnohospodárskej výroby. Pre obnovu investičnej činnosti v RD je žiaduce zásadne zmeniť vzťah bank, úverovej politiky, prekonať úžernícky vzťah bank voči RD.

V r. 1995 bola vykonaná rekonštrukcia veľkej maštale po likvidovanom hovädzom dobytku z r. 1993, pre podstatné zvýšenie výroby, výkrmu ošípaných. Podstatne prispeje k zvyšovaniu príjmov RD, k rýchlejšiemu obratu výkrmového stáda ošípaných a návratu vložených investícií a splátok úverov banke. Za neobvykle ťažkých podmienok dokázalo RD včas ukončiť zber okopanín, všetky jesenné práce, hnojenie, orbu, osev ozimín k založeniu novej úrody, snáď už v priaznivejších podmienkach r. 1991. Hospodársky výsledok r. 1995 bol bez deficitu, vyrovnaný. Boli položené dobré základy pre rast efektívnosti poľnohospodárskej veľkovýroby a rozhodnejšie prekonávanie obdobia stagnácie.

Žiaľ pri bezhlavom presadzovaní trhovej ekonomiky, ekonomickej bezkoncepčnosti vlády, RD nedosahovalo výsledky potrebné k ekonomickému rozmachu dokonca nebolo schopné  prežiť vo vzniknutých podmienkach ani po zredukovaní počtu zamestnancov a odbúraní niektorých neefektívnych výrob a v roku 1998 vyhlásilo RD bankrot. Na pozostatkoch zaniknutého družstva sa snažil oživiť poľnohospodársku výrobu v lokalite POĽNOSTAV s. r. o., pod vedením bývalého predsedu, Ing. Juraja Vajsa, CSc. a konateľa Vojtecha Líšku. No ani tento subjekt nedokázal prežiť v ťažkých trhových podmienkach aj keď znovu zredukoval počet zamestnancov a obmedzil živočíšnu výrobu na minimum a v roku 2004 POĽNOSTAV s. r. o. nahradil KLAS s.r.o.


 

dnes je: 19.8.2017

meniny má: Lýdia

webygroup
ÚvodÚvodná stránka