Bitka pri Lučenci

Po známej bitke J. Jiskru z Brandýsa pri Lučenci v r. 1451 zostáva v našom okolí veľké množstvo bývalých husitských bojovníkov, ktorí pomáhali osídľovať spustnuté, vydrancované okolie po tureckých ťaženiach a po dlhej decimujúcej 30 - ročnej vojne. Je pochopiteľné, že tak veľmi silnie vplyv husitskej ideológie, protestantizmu. Svedectvom toho je tá skutočnosť, že takto vznikla celá rada obcí, alebo sa po tureckom vyvraždení obnovila a prijala český názov. Je ich v okolí niekoľko. Napríklad: Veľká Ves, Hrnčiarska Ves, Praha, České Brezovo. Napriek tomu, že po porážke na Bielej Hore, zahajuje jezuitská reakcia silný útlak a pomstu proti luteránstvu, nevyšla už z boja víťazne. Sme svedkami toho, že až do revolučného prevratu po novembri 1898 v celom okolí od Lučenca počínajúc boli len ev. farnosti a kostoly. Výnimkou bola len kat. farnosť v Brezničke a od r. 1947 aj v Hámre.Z histórie je nám dobre známe, že aj po reformácii, ešte vr. 1749 zemepán našej obce gróf Emerich Esterházy - biskup nitrianský sa znovu pokúšal získať naspäť tento kostol pre rím.- kat. cirkev. Obdobne o niečo neskôr aj rožňavský rim. – kat. biskup. Ale reformy panovníckeho dvora Márie Terézie a Jozefa II. vrcholia r. 1781 Tolerančným patentom, prijímajú definite rozhodnutie o evanjelickej farnosti v Uhorskom.