Nová fara r. 1937 - 1938

K evanjelickej farnosti patrí aj budova fary. Tá už priamo volala po jej likvidácii a výstavbe novej a reprezentatívnej budovy fary. Nová veľká, priestorná a architektonicky veľmi pekne riešená budova bola postavená na zvýšenom návrší, vedľa pôvodnej starej fary. Tvorí krásnu dominantu na klesajúcom návrší pred kostolom. Spodnú časť okolo cesty obcou uzaviera tiež veľmi pekne priliehavý cyklokový kamenný múr. Nad ním bol dekoratívne vysadený pas mladých smrekových stromkov. Samotné okolie fary od vstupných brán tvorila nádherná ružová záhrada nad kamenným múrom, ktorá bola pýchou obce. So zmyslom pre estetičnosť, vkus a cit, jej vonkajšieho aj vnútorného vybavenia, stálej údržby bola v plnom súlade s kultúrnosťou prostredia okolitých záhrad v spodnej aj hornej časti fary. Bola dôstojným stánkom evanjelickej cirkvi. Od spodnej brány a vchodu, širokým schodišťom, lemovaným strihaným agátom od hospodárskeho dvora prechádzal chodník okolo fary záhradným chodníkom až ku kostolu. Treba vyzdvihnúť tú skutočnosť, že o túto vysokú kultúru a krásu celého prostredia sa najviac denne pričiňovali p. farárka Hamarová a jej dcéra učiteľka Magda Hamarová so slúžkou Horňankou. Od roku 1956 do r. 1970 aj pán farár Midriak s manželkou. Na údržbe sa aktívne podieľali aj ostatné mladé členky cirkvi. V r. 1970 prišiel do obce p. farár Filo, ktorý väčšinou sám obýval faru, pretože jeho manželka bývala v Petrovci na samote, dcéra - vyštudovaná lekárka, len občas prišla na návštevu k otcovi. Pán farár Filo s manželkou sa nijako nezblížili s cirkevníkmi, ani necítili potrebu stále zvelaďovať toto kultúrne dedičstvo a životné prostredie. Preto vnútorná a vonkajšia devastácia celej fary rýchlo postupovala až do r. 1989. Plných 20 rokov tu chýbala zodpovedná ruka a predovšetkým vzťah k tomuto kultúrnemu bohatstvu ev. cirkvi. Nezbavujúc zodpovednosti ani samotných cirkevníkov, cirkevného dozorcu, kurátora, kostolníkov a presbyterov.

V nasledujúcich rokoch 1989 - 1992 boli vykonané rozsiahle renovačné práce na objekte fary. Zvlášť vnútorná časť sa nachádzala v katastrofálnom stave - podlahy, rozvody vody, kúrenie, nátery, omietky. Ešte žalostnejší bol však pohľad na zanedbaný vonkajší interiér budovy fary a jej okolia, zarastajúceho burinou.

Nová evanjelická farárka p. Kornélia Moncoľová a súčasne aj obnova celého vedenia ev. cirkvi, od kurátora počínajúc, vytvorila podmienky, aby bola znovu pozdvihnutá jej kultúrnosť a dôstojnosť. Závažnou požiadavkou bolo v najbližších rokoch 1991 - 1992 rozhodnúť ako riešiť situáciu v spodnej časti bývalého hospodárskeho dvora fary, ktorý bol v úplnom rozklade. Celá veľká záhrada, okolie fary, kostola aj cintorín boli devastované a predovšetkým 20 rokov nečistené, neošetrované po stáde oviec, ktoré boli predmetom hlavnej starosti bývalého p. farára Filu. Vr. 1992 boli chlievy v spodnej časti zbúrané a vytvorený ohradný múr.

V roku 1947 bola vykonaná elektrifikácia kostola a veže. Elektrifikovaný bol aj motorový pohon organu. Bola vykonaná aj vonkajšia renovácia fasády kostola.

V rokoch 1950 -  1970 bola viackrát vykonaná menšia údržba kostola aj veže. Horolezecká skupina vykonala oprav bleskom strhnutej vrchnej časti kupoly veže so stĺpikom, guľou vrcholovou hviezdou s hromozvodom. Vymenený bol poškodený plech a náter kupoly veže.

V rokoch 1989 - 1991 bola postupne organizovaná rozsiahla renovácia vnútornej časti kostola - výmena nových okien, vybudované nové elektrické vykurovanie a vnútorná maľba kostola. Evanjelická cirkev prijala významný, cenný dar od amerických Slovákov - rodiny Haberovej, ktorá kúpila a darovala 2 krištáľové elektrické lustre, umiestnené nad chórom a plyšový koberec okolo oltára. V r. 1991 bola vykonaná aj vonkajšia oprava omietok na kostole aj veže a bielenie. Práce vykonal občan Ján Suja z Rovňan. V tomto roku sa vykonala aj rozsiahla úprava cintorína výrubom starej agáčoviny medzi starým a novým cintorínom až ku márnici a kostolu bola celá plocha zarovnaná a zatrávnená. V r. 1992 bolo dokončené aj ohradenie celého cintorína drôteným pletivom a privedený elektrický prúd podzemným káblom až ku hrobom nového cintorína. To umožňuje pripojenie elektrických strojov, miešačiek betónu pri výstavbe hrobov, alebo aj ozvučenie pri pohrebných obradoch. Cintorín sa tak kultúrne sprehľadnil a slúži ako dôstojné prostredie posledného odpočinku našich občanov. Pripravilo sa tak aj potrebné a plánované stavenisko na Dom smútku.

Neoddeliteľnou súčasťou cirkevného života bývali od počiatku Nedeľné služby Božie, ako aj ku jednotlivým cirkevným sviatkom a odpoludňajšia večiereň. Cirkevné sobáše, krstiny, pohreby, vyučovanie náboženstva detí, spovede a v letnom období Konfirmácie dospievajúcej mládeže v 14. -15. rokoch boli najvýznamnejším cirkevným sviatkom v roku, spoločne v Matkocirkevnom kostole v Uhorskom. Osobitne veľmi hlboko duchovne a citovo pôsobili Vianočné, Novoročné alebo Veľkonočné služby Božie. Činorodá bola aj práca Evanjelickej mládeže až do r. 1945, kedy sa utvára jednotná mládežnícka celoštátna organizácia ZSM.