Evanjelickí farári po roku 1900
Pán farár Švhla tu pôsobil až do svojej smrti. Je v našej obci aj pochovaný. Hrob sa nachádza v pravej zadnej časti pri kostole. Pôvodne bola okolo hrobu kovová záhradka. Pri renováciách kostola bola už silne poškodená a pozdejšie asi vr. 1970 odstránená. Jan Švehla mal veľkú cirkevnú autoritu v širokom okolí Novohradu. Preto bol aj zvolený novohradským seniorom, až do svojej smrti.
16. farárom bol p. Jan Hamar v rokoch 1908 - 1956, celkom 48 rokov.
Pochádzal z Chyžného. V posledných rokoch pôsobenia seniora p. Švehlu bol v našej cirkvi kaplánom. Po jeho smrti bol zvolený za farára a pôsobil v našej cirkvi až do odchodu na zaslúžený odpočinok v r. 1956. Za jeho aktívneho pôsobenia bola vybudovaná nová fara, ktorá sa každodenným pričiňovaním p. farárky, jej dcéry Magdy, učiteľky v Uhorskom aj slúžky Horňanovej a ostatných cirkevníčok stala zvláštnym kultúrnym skvostom širokého okolia. 11. 10. 1932 bol p. farár Hamar zvolený za Novohradského seniora. Pri ňom viac rokov pôsobili mladí kapláni Juraj Podhradský a Michal Kováč. Vychovali 3 deti: Starší syn Štefan bol lekárom. roky pôsobil v martinskej nemocnici, neskôr až do odchodu na dôchodok bol závodným lekárom v Armatúrke na Myjave. Je príbuzenstvo žije v okolí Bratislavy. Mladší syn Ernest bol dôstojníkom, stotníkom Slovenskej armády. Po skončení II. svetovej vojny odišiel z armády a pôsobí v Brezovej pod Bradlom. Jeho príbuzenstvo žije v okolí Brezovej pod Bradlom. Dcéra Magda bola slobodná, od r. 1931 do konca r. 1960 v obci pôsobila ako učiteľka. Rodina p. farára - seniora Hamara sa po odchode na odpočinok odsťahovala do Senca pri Bratislave. Častejšie ešte obec navštevovali aj po vymretí starých rodičov ich deti a vnuci, ktorí Žijú v okolí Bratislavy. Celá rodina Hamarovcov požívala v našej obci hlbokú dôveru a autoritu, nielen v ev. cirkevnom zbore, ale aj vo verejnom živote obce. Aj dcéra Magda Hamarová, zaslúžilá učiteľka po celý svoj aktívny život, ktorá aj po odchode svoj ich rodičov, ešte pôsobila ako učiteľka - vychovávateľka až do r. 1965.
17. farárom bol p. Jan Midriak, pôsobil v obci vr. 1956 -1970. celkom 14 rokov
Bol mladým, energickým, rozvážnym ambicióznym farárom. Spolu s manželkou sa dôkladne staral o plnokrvný cirkevný život. Dbal prísne na kultúrnosť, estetičnosť kostola, fary, cintorína, farských záhrad, osobitne spodnej kvetinovej záhrady pod farou, ktorá bola oázou vkusu a krásy mladých farárovcov. Pán farár Midriak bol dôsledným pokračovateľom diela pána seniora Hamara. Po 14 - ročnom pôsobení v našej farnosti odišiel do Prešova, kde bol neskôr zvolený za Prešovského seniora. V roku 1994 bol zvolený za biskupa Východného dištriktu. S manželkou vychovali dve deti. Syn Daniel je farárom v Ružomberku.
Po odchode p. farára Midriaka zostalo miesto voľné skoro 1 rok. Po dohode s biskupským úradom vykonával bohoslužby p. farár Kyseľ z Málinca.
18. farárom bol Jan Filo. Tu pôsobil od r. 1971 do 1990 - celkom 20 rokov.
Bol ženatý. Jeho manželka väčšinou bývala na samote v Petrovci pri Brezničke. Dcéra bola lekárkou v Lučenci. Do funkcie ho určil biskupský úrad. Nezískal si dôveru ani podporu cirkvi a nebol ani riadne zvoleným farárom našej evanjelickej farnosti konventom a presbyterským zborom ev. a. v. cirkvi v Uhorskom. Napäté, nedobré vzťahy ešte sám zosilňoval ignorantstvom cirkevných funkcionárov. Za jeho pôsobenia došlo k veľkej devastácii, spustnutiu fary, záhrady, zvlášť spodnej ružovej záhrady pod budovou fary, ale aj celého okolia, kostola, cintorína a obzvlášť hospodárskej časti farnosti. Všade, aj v ružovej záhrade pásol ovce a postupne ich ustajňoval vo všetkých objektoch hospodárskej časti, bez čistenia a údržby. Po jeho odchode sa musela polovica týchto objektov úplne asanovať. Ako dôchodca žije na samote v Petrovci pri Brezničke.
Funkcia farára nebola obsadená celý rok 1991. zastupovaním bol poverený biskupským úradom a Novohradským seniorátom p. farár Jan Kolár z Málinca. V rokoch 1991 - 1993 neúnavným, húževnatým úsilím a cieľavedomej organizačnej a osobnej fyzickej práci kurátora p. J. Vincu bola vykonaná rozsiahla renovácia fary. Významný bol aj podiel celej organizačnej štruktúry cirkevného zboru na rekonštrukcii a obnove jej dôstojnosti. Vysoké ocenenie za vykonanú prácu si zasluhuje p. Jan Lepóris a p. Ondrej Hronec. Skoro celý rok si vyžiadali aj namáhavé fyzické práce na záchrane a obnove hospodárskej časti fary a obnovení kultúrnosti celého jej okolia.
19. Pani farárka K. Moncoľová nastúpila do funkcie vr. 1992.
Pristúpila k oživovaniu a pozdvihnutiu úrovne aktivity cirkevného života s plnou vážnosťou a zodpovednosťou. Veľmi obetavo sa podieľa na obnovovaní kultúrnosti fary, kostola a jej okolia. V stálom styku s členmi a funkcionármi cirkevného zboru, úzkou spoluprácou s kurátorom, kostolníkom, presbytermi a aktivistkami ev. cirkvi aktivizuje činorodú prácu. Cieľavedome a úspešne pracuje aj cirkevný spevokol. Úcta patrí ženám, členkám cirkevného zboru za sústavnú starostlivosť o kultúrnosť, čistotu, úpravu interiéru kostola aj okolia. P. farárka sa plánovane a dôsledne stará o vyučovanie náboženstva detí v Základnej škole aj Prípravou mládeže na konfirmáciu. Získala si plnú dôveru a Podporu. Bola riadne zvolená ev. farárkou v Uhorskom. Významnou oporou sú jej rodičia - penzionovaný p. farár Moncoľ s manželkou, pôvodne pôsobiaci až do odchodu na odpočinok v Poltári. Napriek všetkým aktivitám tu dlhodobo po r. 1950 negatívne pôsobí veľký pokles počtu členov ev. cirkvi. Predovšetkým v dôsledku veľkej migrácie mládeže a inteligencie z pôvodných obyvateľov obce do vzdialenejších miest. Ďalší problém je starnutie a postupné vymieranie starších členov cirkevného zboru. Stále klesá početný stav mladej nastupujúcej generácie z rodín evanjelikov a na druhej strane veľký príliv nových občanov z Hradišských a Krňanských lazov, ktorí posilňujú katolícke vierovyznanie. Negatívne pôsobila od r. 1950 narastajúca religiozita podporovaná štátom v uplynulých 40. rokoch.